DEJINY ŠPIRITUALITY KARMELU

Karmel je pohorie vo Svätej zemi. Symbolizuje vystupovanie duše k Bohu. Úzko je spojené s prorokom Eliášom, ktorý tu viedol pustovnícky život. Podľa príkladu Eliáša, na hore žili v skromných celách, v blízkosti Eliášovho prameňa, pustovníci. V 11. a 12. storočí, v čase križiackych výprav, do Sv. zeme začali s križiakmi prichádzať aj pustovníci zo Západu, kde pustovnícky život bol práve v rozkvete. Tak sa v pustovniach na hore Karmel stretli na rozhraní 12. a 13. storočia pustovnícka tradícia západná a pustovnícka tradícia sídliaca na hore Karmel. Táto obec pustovníkov vstúpila do dejín, keď požiadala jeruzalemského patriarchu Alberta z Velceri /1206 – 1214/, o napísanie pravidiel pre život rehole, čo sa stalo roku 1209. Vďaka rehoľným pravidlám sv. Alberta sa pustovníci, na hore Karmel žijúci pod vplyvom Eliáša a v nasledovaní Ježiša Krista, hoci každý vo svojej vlastnej cele, stali pustovníkmi žijúcimi v spoločenstve.

Už na počiatku karmelitánskej rehole si bratia z Karmelu na úbočí hory postavili kostol, zasvätený Panne Márii, kde sa každý deň zhromažďovali ku svätej omši. Tak sa Mária stala patrónkou karmelitánskej rehole a karmelitáni dostali titul „bratia blahoslavenej Panny Márie z hory Karmel“.

Pôvodnú špiritualitu Karmelu teda formovali tri faktory:

  1. Život v poslušnosti Ježišovi Kristovi, konkretizovaný v sekvencii: „Každý nech dňom i nocou rozjíma nad zákonom Pánovým a bdie na modlitbách.“
  2. Život podľa vzoru Eliáša – v živom spojení s Bohom, z ktorého prekypujúcej vnútornej skúsenosti spontánne vyráža apoštolát, vyjadrený v hesle: „Živý je Boh, pred ktorého tvárou stojím.“
  3. Život podľa vzoru Márie – Matky a nepoškvrnenej Panny, kde Božie materstvo a panenská bezhriešnosť vyjadrujú úzke spojenie s Bohom a sú predpokladom pre život modlitby.

 

BRATSTVO POSVÄTNÉHO ŠKAPULIARA

Ďalší život vo Svätej zemi karmelitánom znemožňovalo prenikanie Saracénov.

Bratia r. 1251 museli zniesť prenasledovanie. Preto sv. Šimon Stock prosil Pannu Máriu o zvláštne privilégium pre svoju rehoľu. V noci z 15. na 16. júla 1251 uzrel Máriu v sprievode anjelov. Podávala mu škapuliar hnedej farby so slovami: „Škapuliar tebe a všetkým kermelitánom nech je znemením môjho bratstva. Kto ho bude nosiť a v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni. Je to znak spásy, záchrana v nebezpečenstvách, znamenie pokoja.“

Tak začali vznikať škapuliarske bratstvá, v ktorých sa ľudia zverovali zvláštnej ochrane Panny Márie.

V 14. storočí sa Mária ukázala pápežovi Jánovi XXII. A odporúčala mu mimoriadnu starostlivosť o „jej karmelitánsky rád“.  Sľúbila milosť a spásu tým, čo patria do rádu alebo do Bratstva sv. škapuliara a zachovávajú sľuby alebo cnosť čistoty podľa stavu. Všetkým sľúbila milosť „sobotnej výsady“: „Ja, ich Matka, ich v prvú sobotu po smrti vyslobodím z očistca a zavediem na horu večného života.“

Prijatie škapuliara Panny Márie Karmelskej a zasvätenie sa Matke Karmelu je najširšou formou pričlenenia ku Karmelskej rodine a jej duchovnej ceste. Prijatie škapuliara naznačuje ochotu obliecť sa v život Panny Márie, ako ona dať sa do služieb diela spásy a vnútorne žiť dôverný vzťah ku Ježišovi Kristovi. Apoštolská stolica zaradila škapuliar medzi sväteniny. Má byť zhotovený z vlnenej látky hnedej farby. Na jednom kúsku má byť obraz Matky Božej Škapuliarskej, na druhom Srdce Ježišovo. V roku 1910 pápež Pius X. dovolil nahradenie pláteného škapuliara medailou sv. škapuliara.

Uvedený text je z knihy: KNIHA SPOLKU SV. ŠKAPULIARA – Sv. Kríž nad Hronom.

Z knihy vyplýva, že povolenie založenia Spolku svätého škapuliara vo Svätom Kríži nad Hronom sa uskutočnilo v roku 1724 prostredníctvom zákonitej autority a v roku 1725 prijal miestny pán farár Alexander Sipeky do tohto milostivého spoločenstva jej prvých členov. Táto udalosť bola inšpiráciou pre generácie ďalších nasledovníkov až do dnešných dní. Úvodné strany knihy boli z latinského jazyka preložené do slovenského jazyka v roku 1996 pánmi Jánom Gregušom, členom Bratstva sv. škapuliara od r. 1930 a pátrom Emilom Černajom SVD, misionárom. Nech im dobrotivý Boh odmení všetko, čo urobili pre tento ušľachtilý cieľ.