Farské oznamy

Kalendár

Dnešný dátum: sobota, 19. október 2019
Meniny má Kristián.
Katolícky kalendár:
Liturgický rok: C

Kostol Povýšenia sv. KrížaTerajší kostol bol postavený približne na miestach starého kostola, ktorý v r. 1806 dal zbúrať banskobystrický biskup Gabriel Zerdahelyi. Kostol bol veľmi poškodený vojnovými udalosťami a požiarmi, ktoré postihli mestečko Svätý Kríž v XVII. a XVIII. storočí. Najstaršia písomná zmienka o tomto kostole je z r.1527, kedy sa spomína ako starý.

Plány terajšieho jednoloďového, dvojvežového kostola vypracoval kňaz rehole piaristov Florián Dom. Je postavený v klasickom slohu, ktorý vládol v architektúre na Slovensku približne od polovice XVIII. do polovice XIX. storočia.

Vchod do chrámu je riešený predstavaným portikusom, súčasťou ktorého je tympanón v tvare trojuholníkového štítu. V jeho strede sa nachádza erb biskupa G.Zerdahelyiho od Leopolda Forstra. Medzi vežami je osadený medený kríž a pod ním latinský nápis, ktorý po preložení do slovenčiny znie: „Hľa, kríž pánov, utekajte protivníci.“ V severnej veži je veľký zvon (1660kg), odliaty v r.1948 a venovaný k úcte svätých: Michala archaniela., Floriána a Jána Nepomuckého. Tu sa nachádza aj umieráčik (58kg) z r.1924. V južnej veži sú taktiež dva zvony. Jeden 750kg (medián-stredný) z r.1924 k úcte Nepoškvrneného počatia Panny Márie a tzv. malý zvon (430kg) z r.1924 k úcte svätého Kríža. Táto veža spolu s krížom sa vypína do výšky 30 m.

Kostol bol stavaný v rokoch 1806 až 1813. Náklady na jeho postavenie dosiahli takmer 60.000 florénov. V r.1812 bol v takom stave, že mohol slúžiť svojmu poslaniu. Preto dňa 14.septembra 1812 na sviatok Povýšenia svätého Kríža biskup G.Zerdahelyi, zakladateľ a mecén kostola, tento konsekroval a do hlavného oltára uložil relikvie svätých: Fulgencia, Jukundína a Severína. Na pamiatku tejto významnej udalosti bola v terajšej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie (pred r.1988 Lurdskej) zabudovaná pamätná tabuľa. V kaplnke sa nachádza aj obraz biskupa G.Zerdahelyiho a na oltári socha piety. 12 krížov po obvode interiéru kostola svedčí o tejto udalosti.

Vo svätyni nad hlavným oltárom je obraz – olejomaľba Povýšenia svätého Kríža od viedenského maliara Františka Schöna z r.1809. Znázorňuje udalosť opätovného postavenia svätého Kríža na Golgote. V chrámovej lodi sú štyri bočné oltáre zasvätené: svätej Anne, svätému Štefanovi, prvému mučeníkovi, Anjelovi strážcovi a Panne Márii Karmelskej – Škapuliarskej. Nad každým oltárom je olejomaľba s vyobrazením príslušného svätca. Najnovší je obraz Panny Márie Karmelskej – Škapuliarskej z r.1949 od Edmunda Messányiho z Nitry. Tento známy maliar okrem tohto obrazu namaľoval v r. 1948/49 aj obrazy v klenbách, zreštaurované v r.1987.

Bratstvo svätého Škapuliara bolo založené vo Svätom Kríži nad Hronom v r.1725, do ktorého sú od uvedeného roku prijímaní každoročne noví členovia na sviatok Panny Márie Karmelskej a zapisovaní do knihy, ktorá sa vedie už vyše 270 rokov.

Okrem kaplnky Panny Márie Sedembolestnej je v kostole aj kaplnka Panny Márie Lurdskej. Svätyňa kostola je štvorcového tvaru a kostolná loď obdĺžniková. K vonkajšej pravej strane svätyne je pristavená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a k vonkajšej ľavej strane sakristia, čím kostol v pôdoryse dostáva tvar kríža a vytvára jednoliaty celok.

Pod severnou vežou kostola je krypta banskobystrických biskupov. V nej sú pochovaní títo biskupi s uvedením rokov spravovania diecézy: František Berchtold (1776-1793), Gabriel Zerdahelyi (1800-1813), Jozef Belánsky (1823-1843), Štefan Moyses (1851-1869), Karol Rimely (1893-1904), Marián Blaha (1920-1943).

Svätokrížska farnosť je veľmi stará. Prvý známy farár bol Gerard z Parmy (1254-1264).

Kupča - Malá osada na biskupskom majetku v blízkosti svätého Kríža, kde biskup Štefan Moyses dal postaviť pre poľnohospodárskych robotníkov kostol zasvätený svätému Štefanovi (prvému mučeníkovi). Kostol bol ním posvätený v r.1863. Udržiavaný bol do r.1974 do odchodu posledných obyvateľov. Dnes je zdevastovaný a vyrabovaný.

Skalka (pod Šibeničným vrchom) - Na vŕšku Skalka svätokrížsky farár František Hajnovič po svojom návrate z kuruckého zajatia v Haliči dal v rokoch 1709-1711 postaviť votívnu – ďakovnú kaplnku k úcte Navštívenia Panny Márie. Bola obľúbeným miestom Michala Chrásteka. Od neho pochádza dodnes spievaná pieseň Skalko, vŕšku spanilý ...

KaštieľRenesančno – barokový kaštieľ - dal postaviť ostrihomský arcibiskup Peter Pázmáň v r.1631 na staršom stredovekom základe. Po zriadení banskobystrickej diecézy v r.1776 sídlili v ňom niektorí biskupi a niektorí sa v ňom príležitostne zdržiavali. V kaštieli do r.1950 bolo množstvo cenností: knižnica, archív, olejomaľby, nábytok a iné. Väčšina hodnôt je zničená a časť rozptýlená na neznámych miestach. Kaplnka v kaštieli bola zasvätená Zvestovaniu Panny Márie. Za komunizmu slúžila ako sklad civilnej obrany. Dnes je vyprázdnená bez akéhokoľvek pôvodného zariadenia.

Svätý Kríž nad Hronom - Lokalita Svätého Kríža a tu vzniklá osada patrila do väčšieho územného celku nazývanom Šušolie. S týmto pomenovaním sa stretávame v zakladajúcej listine kláštora a opátstva vo Svätom Beňadiku z r.1075. Touto listinou aj terajšia Žiarska kotlina vstúpila do písomných dejín. Spoľahlivý údaj o jestvovaní a mýtnice pomenovanej Svätý Kríž je z r.1237. Jej pomaďarčený názov je Cristur, čo znamená kríž Pána. Latinská forma je Sancta Crux a slovenská Svätý Kríž. Je opodstatnený názor, že toto pomenovanie je ešte staršie. Z osady sa stalo mestečko. Medzníkom bol rok 1246, kedy ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča ako zemepán udelil Svätému Krížu privilégium so 16 výsadami a Svätý Kríž nadobudol charakter zemepánskeho mestečka. Za komunistického režimu bol Svätý Kríž nad Hronom v r.1955 premenovaný na Žiar nad Hronom bez súhlasu a proti vôli Križanov.